O Markovom evanjeliu

Markovo evanjelium je najstarší písomný záznam o Ježišovi z Nazaretu, ktorý okolo roku 65 n. l. napísal blízky spoločník Ježiša a jeho učeník Peter. Markovo evanjelium je súčasťou Svätého Písma – je to druhá kniha Nového zákona. Jeho 16 kapitol plných dramatických udalostí odhaľuje jedinečnú identitu, učenie a skutky Ježiša. Slovo „evanjelium“ znamená „dobrá zvesť“ a Mark opisuje túto knihu ako „dobrú zvesť o Ježišovi Mesiášovi“.

Čo je to evanjelium?

Svätá Biblia nás učí, že všetci ľudia si zaslúžia hanbu a súd za svoje hriechy. Dobrou správou však je, že Ježiš zomrel na kríži a vzal na seba súd, ktorý si zaslúžime. Na tretí deň vstal z mŕtvych, aby dokázal, že zaplatil za hriechy každého, kto v neho verí. A keď veríme v Ježiša ako Pána a Spasiteľa, Boh nám úplne a navždy odpustí. Zažívame skutočný a obnovený vzťah s Bohom, ktorý nikdy neskončí.

Tipy na čítanie

Túto knihu môžete prehliadať podľa čísel kapitol a veršov (pozrite si odkazy v dolnej časti stránky na prechod medzi kapitolami). Napríklad „Marek 8:29“ odkazuje na 8. kapitolu Marka, verš 29. Keďže Biblia je stará kniha z iného prostredia, je v nej veľa vecí, ktoré vám spočiatku môžu pripadať ťažko zrozumiteľné. Keď sa to stane, modlite sa o Božiu pomoc a zvážte, či by ste túto knihu neprečítali spolu so skúseným nasledovníkom Ježiša. Pri štúdiu vám môžu pomôcť aj online komentáre, ako napríklad bibleref.com.

Marek

Marek 15

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9
  10. 10
  11. 11
  12. 12
  13. 13
  14. 14
  15. 15
  16. 16
1Zavčasu ráno sa veľkňazi, vodcovia ľudu a učitelia Zákona – celá veľrada – uzniesli, že Ježiša vydajú rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Spútali ho a odviedli k nemu. 2„Takže ty si ten kráľ Židov…“ opýtal sa Pilát Ježiša. „Je to tak, ako hovoríš,“ odpovedal mu Ježiš. 3Potom veľkňazi predniesli svoju rozsiahlu žalobu. 4Keď skončili, Pilát sa znova obrátil na Ježiša: „Prečo sa nebrániš? Počul si, z čoho všetkého ťa obvinili!“ 5Ale Ježiš na Pilátovo prekvapenie stále mlčal.
6Cez sviatky Pilát pravidelne prepúšťal Židom jedného väzňa, o ktorého požiadali. 7V tom čase sedel vo väzení istý Barabáš, ktorý sa spolu s inými vzbúrencami dopustil vraždy. 8Pred Pilátovým palácom sa zhromaždil zástup a začal sa domáhať každoročnej amnestie. 9Pilát sa ich spýtal: „Chcete, aby som vám prepustil toho židovského kráľa?“ 10Vedel totiž, že sa proti Ježišovi zo závisti sprisahali najvyšší kňazi. 11Tí však nahovorili zástup, aby žiadal milosť pre Barabáša. 12Pilát sa ich spýtal: „A čo chcete, aby som urobil s mužom, ktorého voláte židovským kráľom?“ 13Dav zakričal: „Ukrižuj ho!“ Pilát namietal: „Ale za aký zločin?“ No dav reval ešte hlasnejšie: 14„Ukrižuj ho!“ 15Pilát im chcel urobiť po vôli, prepustil teda Barabáša, Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
16Rímski vojaci odviedli Ježiša na nádvorie vládneho paláca a zvolali celú rotu. 17Zahalili ho do purpurovej látky ako do kráľovského plášťa, uplietli z tŕnia veniec a nasadili mu ho na hlavu ako korunu. 18Posmešne naňho pokrikovali: „Nech žije židovský kráľ!“ 19Bili ho palicou po hlave, pľuvali naňho, posmešne pred ním padali na kolená a ukláňali sa. 20Keď sa mu do vôle naposmievali, vyzliekli mu zasa plášť, obliekli mu jeho vlastné šaty a viedli ho na popravisko, aby ho ukrižovali.
21Cestou stretli Šimona z Cyrény, otca Alexandra a Rúfa, ktorý prichádzal do mesta. Prinútili ho, aby pomohol niesť Ježišovi kríž. 22Ježiša priviedli na popravisko, ktoré sa volalo Golgota, čo v preklade znamená Lebka. 23Ponúkli mu víno zmiešané s omamnou myrhou, ale odmietol.
24Potom ho pribili na kríž a jeho odev si rozdelili medzi sebou losovaním. 25Bolo deväť hodín ráno, keď ho ukrižovali. 26Nad hlavu mu pripevnili tabuľku s nápisom, ktorý oznamoval, akého zločinu sa dopustil: ŽIDOVSKÝ KRÁĽ. 27Spolu s ním ukrižovali dvoch zločincov, jedného po pravej, druhého po ľavej strane. 28[Tak sa splnila predpoveď proroka Izaiáša: „Zaradili ho medzi zločincov.“] 29Tí, čo prechádzali okolo, urážali ho a posmievali sa mu: „Aha! Chcel nám zbúrať chrám a za tri dni ho znova postaviť! 30Poď z toho kríža dolu a zachráň sa!“ 31Medzi posmievačmi boli aj veľkňazi a učitelia Zákona a hovorili jeden druhému: „Iných zachraňoval, ale sebe pomôcť nemôže. 32Vraj Mesiáš, kráľ Izraela! Nech teda zostúpi z kríža! Keď to uvidíme, uveríme mu!“ Ešte aj zločinci, ktorí umierali spolu s ním, si z neho robili posmech.
33Okolo obeda zrazu nastala tma v celom kraji a trvala až do tretej hodiny. 34O tretej zvolal Ježiš silným hlasom: „Eli, Eli, lama sabachtani?“ čo v preklade znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 35Niektorí z tých, čo stáli pod krížom, vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ 36Pribehol jeden z nich, nastokol na tyč špongiu namočenú do octu a podal mu ju a potom zvolal: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde dať dolu!“ 37Tu Ježiš nahlas zakričal a skonal.
38V tej chvíli sa opona v chráme roztrhla napoly odhora až nadol. 39Keď rímsky stotník, ktorý stál pri kríži, videl, ako Ježiš zomieral, zvolal: „Ten človek bol naozaj Syn Boží!“ 40Obďaleč stálo niekoľko žien a pozorovalo všetko, čo sa deje. Bola medzi nimi Mária Magdaléna; Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozefa; a Salome. 41Tie ho sprevádzali a pomáhali mu už vtedy, keď bol v Galilei. A boli tu aj iné ženy, ktoré s ním prišli do Jeruzalema.
42Bol deň pripravovania, čiže deň pred sobotou, a pomaly sa zvečerilo. 43Jozef z Arimatey, vážený člen židovskej rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, predstúpil smelo pred Piláta a požiadal ho o Ježišovo telo. 44Pilát sa začudoval: „Vari už naozaj zomrel?“ Dal si zavolať stotníka a spýtal sa ho, či je to pravda. 45Keď mu stotník potvrdil Ježišovu smrť, dovolil Jozefovi telo vziať. 46Ten kúpil plátno, sňal Ježišovo telo z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do vlastnej hrobky, vytesanej v skale. Vchod do hrobu privalili balvanom. 47Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa prizerali, kde Ježiša pochovali.

Kam by ste chceli ísť ďalej?