1Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s ochrnutou rukou. 2Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť vzniesť proti nemu obvinenie. 3A naozaj – Ježiš chorého vyzval: „Postav sa sem do stredu, aby ťa všetci videli!“ 4Potom sa spýtal prítomných: „Čo by sa malo robiť podľa zákona v sobotu: má sa konať dobro, alebo nie? Má sa život zachrániť, alebo zničiť?“ Ale oni len mlčali. 5Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k tomu človeku a povedal: „Vystri ruku!“ Muž poslúchol a jeho ruka bola opäť zdravá. 6Keď farizeji vyšli zo synagógy, hneď sa začali radiť s prívržencami kráľa Herodesa, ako Ježiša zabiť.
7Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley a Judska, 8Jeruzalema, Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko-ďaleko. 9Poprosil učeníkov, aby mu pripravili loďku a vyhol sa tak tlačenici. 10Pretože mnohých uzdravil, všetci, čo trpeli nejakou chorobou, sa k nemu predierali, aby sa ho aspoň dotkli. 11Len čo ho zbadali ľudia posadnutí démonmi, padali pred ním na zem a kričali: „Ty si Boží Syn!“ 12Ale on im prísne zakázal hovoriť o tom, kým je.
13Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi na horu. 14Z nich si vybral dvanástich za apoštolov, aby boli s ním a mohol ich poslať kázať, 15uzdravovať a vyháňať démonov. 16Boli to: Šimon, ktorému pridal meno Peter; 17Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu; 18Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub – syn Alfejov, Tadeáš, Šimon Horlivec 19a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.
20Ježiš sa vrátil do Šimonovho domu. Ale opäť sa tam nahrnul veľký zástup ľudí, takže sa nemal kedy s učeníkmi ani najesť. 21Keď sa o tom, čo sa deje, dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním, aby ho donútili vrátiť sa domov. Vraveli totiž, že sa pomiatol. 22A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, tvrdili: „Je posadnutý Belzebulom, kniežaťom démonov, a zlých duchov vyháňa démonskou silou.“
23Ježiš si ich zavolal k sebe a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: „Ako môže satan vyháňať satana? 24Rozdelené kráľovstvo pustne. 25Aj rodina, kde vládnu spory a roztržky, sa rozpadne. 26Tak ani satan nemôže bojovať sám proti sebe – ako by potom obstálo jeho kráľovstvo? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec. 27Ak chce niekto ukradnúť veci z domu silného muža, musí ho najprv zviazať, a len potom si ich môže odniesť.
28Preto vám hovorím, že každý hriech aj rúhanie môže byť ľuďom odpustené. 29Ale ak sa niekto rúha proti Svätému Duchu, tomu nebude odpustené – jeho hriech bude mať večné dôsledky.“ 30To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci.
31K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou. Dali si ho zavolať. 32„Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a chcú, aby si prišiel k nim!“ oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval. 33„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ spýtal sa ich. 34Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: „Tu je moja matka a tu sú moji bratia. 35Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou.“